Životná pohoda v kontexte pracovného prostredia
Sociálne vzťahy sú výrazným segmentom životnej pohody (Diener & Seligman, 2002), ktorá súvisí so subjektívnym hodnotením jedinca. Partnerské a sociálne vzťahy, ktoré ľudia prežívajú emocionálne výraznejšie, sú pri vnímaní vyššej miery životnej pohody stabilnejšie a odolnejšie voči konfliktnému a nepriaznivému životnému prostrediu. Okrem nezamestnanosti existujú viaceré príčiny životnej nepohody, negatívneho prežívania a depresie (Collard, Anvy & Boniwell, 2008) v pracovnom prostredí.
Inými príčinami môžu byť taktiež nepohoda v pracovnom živote a pracovná nespokojnosť (Tait, Padgett, Baldwin, 1989), slabá výkonnosť a nízka produktivita, (Côté, 1999; in: Pavot, Diener, 2004), demotivácia, zlé vzťahy so spolupracovníkmi (Wrzesniewská, 2003 in: Slezáčková, 2012) a pracovné konflikty (Pavot, Diener, 2004). S týmito negatívnymi vonkajšími faktormi spokojnosti je spojený aj nárast chronického stresu, ktorý vedie k zhoršovaniu fyzického a psychického zdravia. Naopak s vyššou mierou spokojnosti sa stretávame v pozitívne fungujúcich organizáciách (Slezáčková, 2012), kde objavujeme ľudí s vysokou mierou autonómnej motivácie, ktorá je spojená s výrazným pocitom vnímanej zmysluplnosti, radosti z práce, kreativity a flexibility (Deci & Ryan, 2011), pričom vzťah medzi prežívanou životnou pohodou a samotnou prácou je obojstranný (Slezáčková, 2012). Kvalitu medziľudských vzťahov vnímame ako jeden z najvýznamnejších vonkajších faktorov pracovnej spokojnosti, rovnako ako súbor osobnostných vlastností vidíme ako jeden z jej kľúčových vnútorných elementov (Furnham a Zacherl, 1986; Kožený & Klaschka, 1994). Najmä v marketingovom odvetví, na ktoré je naša štúdia zameraná, sa spokojnosť zamestnancov prejavuje väčšou spoločenskosťou, kladným postojom ku kolegom a zákazníkom, nadšením a kvalitou pracovného výkonu (Groepel, 2006; Wrzesniewskej, 2003; Diener, 2002).
- Collard, P., Anvy, N., & Boniwell, I. (2008). Teaching mindfulness based cognitive therapy (MBCT) to students: The effects of MBCT on the levels of mindfulness and subjective well-being. Counselling Psychology Quarterly, 21, 323-336.
- Deci, E. L., & Ryan, R. M. (2011). Levels of analysis, regnant causes of behavior, and well-being: The role of psychological needs. Psychological Inquiry, 22, 17-22.
- Diener, E., Lucas, R.E., Oishi, S. (2002). Subjective Well-Being. The Science of Happiness and Life Satisfaction. In: Snyder, C.R., Lopez, S.J. (Eds) (2002). Handbook of Positive Psychology. Oxford University Press, Oxford, New York.
- Diener, E., Seligman, M.E.P. (2002). Very Happy People. Psychological Science, Vol. 13, No. 1, 81 - 84.
- Furnham, A., & Zacherl, M. (1986). Personality and job satisfaction. Personality and Individual Differences, 1, 453-459.
- Groepel, P. (2006). Rovnováha životných oblastí vo vzťahu k naplnenosti potrieb a spokojnosti so životom. Československá psychologie, 50(1), s. 71-83.
- Kožený J., Klaschka J., Höschl C.: Vztah mezi Cloningerovými temperamentovými dimenzemi a průběhem léčby pacientů s diagnozou Bipolární afektivní porucha, současná fáze deprese (Relationship among Cloninger's temperamental dimensions and the course of treatment in patients with the diagnosis of Bipolar affective disorder, current episode: depression). Čs. psychol., 38,1994, 5: 385-391.
- Pavot, W., Diener, E. (2004). Findings on Subjective Well-Being: Appliccations to Public Policy, Clinical Interventions, and Education, In: Linley, P.A., Joseph, S. (Eds.) (2004). The Positive Psychology in Practise, 679 - 689.
- Slezáčková, A. (2012). Průvodce pozitivní psychologií: Nové přístupy, aktuální poznatky, praktické aplikace. Praha: Grada.
- Tait, M., Padgett, M. Y. and Baldwin, T. T. (1989). Job and Life Satisfaction: A Review and Re-evaluation of the Strength of the Relationship and Gender Effects. Journal of Applied Psychology, 74, 502-507.